Počasie bolo podobné ako predošlý deň, ale SZ vietor zosilnel. Let do Gnadenwaldu bol bez problémov, ale späť proti vetru bolo treba letieť opatrne, dotáčať maximum. Tu si nedal pozor J. Kuník a musel pristáť pod štartom Seegrube.



    V ďalšej časti trate sa letí po kopcoch s výškou nad 2600 m, cez priečne rebrá s hlbokými údoliami a silnými záveternými efektami. Pred otočným bodom Nordliger Hutte na to doplatil F. Nizner, keď bol nútený v silnom klesaní a turbulencii zletieť do údolia a pristáť. Nad otočným bodom už boli silné termické prúdy a po dotočení výšky cez 3000 m bol let naspäť k Seegrube bez problémov. Tu sa prejavilo silné záveterné klesanie, ktoré sme museli nahradiť pomalým a trpezlivým dotočením výšky na úpätí kopcov. Oblasť okolo Gnadenwaldu už bola zatienená a začínalo slabo pršať, čo ukončilo naše nádeje na uletenie celej trate. Nasledoval už len doklz vo veľmi turbulentnom ovzduší, pretože v tejto oblasti sa už silne prejavoval bavorský údolný vietor od východu. I tak J. Sladký a B. Kolesár uleteli 74 km. Priebeh letu možno vidieť aj zo záznamu GPS vo výreze mapy a z barozáznamu. Celú trať uletel v triede 1 len jediný pilot M. Ruhmer, čím len potvrdil svoje suverénne víťazstvo a stal sa opäť majstrom Európy. Vicemajstrom sa stal domáci R. Reisinger pred Olegom Bondarčukom z Ukrajiny.



    12. Majstrovstvá Európy sa skončili uletením len šiestich súťažných úloh z možných trinástich. Potvrdilo sa, že alpské prostredie nie je najvhodnejším dejiskom pre také športy, ako je závesné a padákové lietanie. Prvýkrát v histórii závesného lietania boli použité GPS (Global Positioning System) pre vyhodnotenie uletenej trasy pilota. Fotografovanie otočných bodov bolo používané len ako záloha pri zlyhaní prístroja GPS. Pilotom, ktorí nemali GPS, ho požičal organizátor. Toto značne urýchlilo a zjednodušilo vyhodnocovanie úloh. Trochu nás zarazila snaha organizátorov šetriť na každom kroku, keď napr. obedové balíčky boli dávané pilotom len počas letových dní. Mnohí piloti nám pripomínali priateľskú atmosféru a pohostinnosť počas ME v závesnom lietaní v roku 1998 v Podbrezovej.



    V súťaži družstiev zvíťazilo domáce Rakúsko pred Francúzskom a Talianskom. Naše družstvo skončilo na peknom 11. mieste, tesne za Českou republikou, o čom sa rozhodlo až v poslednom kole.

    V jednotlivcoch sa najlepšie umiestnil J. Sladký na 41. mieste pred F. Niznerom (47), B. Kolesárom (49) a J. Kuníkom (64). Naše umiestnenie, vzhľadom na neznalosť alpských terénov a technické vybavenie, považujem za úspech.

    Súčasťou ME bola aj súťaž žien, ktorých sa zúčastnilo len 6. Zvíťazila Kathleen Rigg (GBR), pred Corinou Schwiegerhausen (D) a Francoise Mocellin (F).

    Kategória 2. - pevné klzáky s aerodynamickým riadením, už začína mať svoje pevné miesto, aj keď sa jej zúčastnilo len 13 súťažiacich. Lietali rovnaké disciplíny ako kategória 1 a presvedčili svojimi výkonmi, keď napr. v poslednej najdlhšej disciplíne, doleteli do cieľa traja, oproti jedinému v triede 1.



    Priebeh ME poznačila aj nutnosť výkonostnej kvalifikácie pre preteky FAI 1. kategórie, ktorých sa v minulosti zúčastňovalo až 150 súťažiacich, teraz len 99.



    Závesné klzáky za posledné 2 roky nezaznamenali žiadnu prevratnú zmenu. Rozdiel medzi bežnými súťažiacimi a top pilotmi je hlavne v tom, že prvý používajú sériovo vyrábané závesné klzáky a druhí majú závodné špeciály s mnohými úpravami, zvyšujúcimi maximálnu rýchlosť a kĺzavosť. Najviac zastúpenými klzákmi boli ICARO Laminár ST 27 kusov, Moyes 20, AEROS Stealth 16, LA MOUETTE Topless 14. V postrojoch pilotov vidieť snahu po aerodynamickej čistote. Všetky kapsy a záchranný padák, ktoré v minulosti boli prišité na povrch postroja, sa teraz ukrývajú pod povrchom a postroj tak nadobúda dokonalý kvapkovitý tvar. Prístrojová technika sa tiež ustálila, najviac používanými sú prístroje Flytec, Brauniger a GPS sa už stalo štandartnou výbavou. Čoraz viac pilotov používa prepojenie medzi variometrom a GPS pre optimalizáciu doklzov.



    Počas ME sa nalietalo celkove 23 486 km v triede 1, čo znamená približne 300 km na jedného pilota počas 6 dní. Keďže boli vyhlasované nie veľmi dlhé disciplíny, je to slušný výkon. Organizátori zvládli súťaž celkom dobre, hoci museli každý deň zabezpečiť dopravu závesných klzákov kabínovou lanovkou na štartovisko. Najväčším problémom bolo počasie, netypické pre toto obdobie roka. Organizátori sa poistili aj tým, že pre platnosť súťaže stanovili v propozíciách len 3 kolá, hoci doteraz to boli vždy 4. Súťaž sa snažili urobiť atraktívnou aj tým, že dolet do cieľa mal byť vždy na oficiálnu pristávaciu plochu v Gnadenwalde, kde bol postavený obrovský stan s občerstvením a konali sa tu rôzne akcie. Súťaž so šiestimi odletenými kolami je teda platná a zostáva len dúfať, že 13. ME v Slovinsku o 2 roky budú mať priaznivejšie podmienky a počasie nebude robiť také netypické zmeny.