Chcete na tomto místě svoji reklamu ?


  ... návrat do rubriky.


Ako z Trabanta do Mercedesa

Jožinko Sajan
 

    O pohodlí pri lietaní na MZK nebolo zatiaľ veľa napísaného. Pilotovanie MZK sa dá prirovnať k jazde na motocykli. Vietor vo "vlasoch" a voľnosť v rozhľade. Usadený v sedačke trojkolky, s krídlom nad hlavou, proste paráda. Lenže nie je trojkolka ako trojkolka. Líšia sa konštrukciou, použitými materiálmi, ako aj komfortom vybavenia.




    Ja sám som si doteraz vyskúšal rôzne trojkolky. Našťastie môj otec, Jozef "Dedenko" Sajan, je veľmi zručným konštruktérom a postupne vyrobil niekoľko podvozkov na MZK, kde sa kvalita a komfort postupne zvyšovali.




    Môj prvý - svoj vlastný stroj, bol podvozok typu Antares. Lietal som na ňom od roku 2001. Bol som spokojný. Hoci pojazd po zemi bol tvrdého charakteru a pri lietaní v sóle som oporu chrbta riešil sedačkou z električky. Ak nebola, nemal som sa o čo oprieť a pôžitok z letu bol preč. Bohužiaľ, pri tragickej nehode v lete 2005, som prišiel o kamaráta a aj o svoj stroj.




    Jedným z tých, čo mi podali pomocnú ruku, je pán Verner, ktorý mi ponúkol letecký motor VM-133MK a druhým je pán Řehák, ktorý mi ponúkol nový hit - trojkolku TOMI Cross 5 Sport. Samozrejme, obe ponuky boli pre mňa výhodné a verím, že aj pre výrobcov.

    Trojkolku a motor som vlastne testoval na Ukrajine, kde sme si boli, spolu s kolegom, zakúpiť krídla. Táto kombinácia na Ukrajinských lietačov veľmi zapôsobila. Kombinácia výkonu a luxusu!



    Už prvé nasadnutie do trojkolky TOMI Cross 5 Sport naznačilo, že to bude pohodový zážitok. Žiadne drncanie pri pojazde na zemi, žiadne lámanie chrbtice za letu, pohodlné polstrované sedačky a štandardne brzdené všetky tri kolesá. Pri pojazdoch na zemi si pasažier už nebude mlátiť hlavu o zadnú rúru a bude mať voľný pohyb. Mimovoľne ma napadlo, že som presadol z Trabanta do superluxusného Mercedesa. Komfortné odpruženie všetkých kolies som si nechtiac vyskúšal v meste Znamenka na Ukrajine. Na letisko som sa musel presunúť "po vlastných".



    To som sa ešte väčšine jám vyhol. Lenže cesta späť, po daždi, keď všetky jamy boli zakryté vodou, to bolo rodeo... Počas letu som si užíval pohody za veterným štítkom. Pilot nie je nepríjemne ofukovaný prúdom vzduchu a môže si užívať pohodu pri lietaní i za oveľa vyšších rýchlostí, než je bežné.



    Tiež stabilizátory na zadných blatníkoch vyvažujú bočnú plochu trojkolky za ťažiskom a prispievajú tak k pohode letu i v termickom počasí. Takže let z Hodonína do Dětrichova-Oáza mi trval "až" hodinu.



    Je to veľmi pohodlný cestovný stroj a i spiatočná, o pol hodinu dlhšia cesta, bola príjemná.


 Návrat na domovskou stránku