A to som mal mnohoročné i vežmi bolestné skúsenosti. Na jeseň 2015 sme dvaja vyšli na štart, kamarát odštartoval a čakal ma nad hrebeňom, ja nie a nie vytočiť, až som z netrpezlivosti keď už som si myslel, že mám stupák. Zatočil proti svahu, a namiesto aby ma dvihlo nad, schytal som klesák a ostal zavesený na troch vysokých stromoch vo výške cca 7 m nad zemou, ku žiadnemu kmeňu alebo konáru ani náhodou, čo robiť, vyhodil som pod seba záložku, opatrne rozopol sedačku, omotal vidlicu záložky okolo dlane jednej ruky, opatrne sa zosunul, ovinul vidlicu na druhú ruku a tak som sa posúval až dole, bolo to fajn, ale čo ďalej, kmene stromov boli hladké nedostupné, a moje padáky vo výške, povolal som kamarátov z neďalekého mesta s pílou, a spomenul som si i na iného kámoša, ornitológa, čo vie šplhať po stromoch ... prišiel , nasadil si stúpacie železá, vyšplhal postupne na všetky tri stromy, odpílil malou píločkou len nevyhnutné konáre, a padáky neporušené padli dole, a on hovorí - ja by som vyšiel na tie stromy i tak, a ako zberač kokosových orechov oblapil kmeň a začal poskakovať hore ako opica, prišlo mi až zle a požiadal ho, aby ihneď prestal, zle sa na to dívalo, a pointa, bol to 65 ročný 110 kilový chlap, ale lýtka ako iný stehná ... jednoducho, neoplatí sa byť netrpezlivý a treba lietať pokiaž možno na istotu ( nie snáď ma dvihne )