Fúkal slabý JZ a aj tak mi to nedalo, "idem na Chotú horu". Prvý zletík, trochu ponadvihovalo, len také slabé "prdy". "Idem na druhý pokus", vyniesol som padák, dopotený sadol a chvíľu oddýchol. Po chvíli som rozbalil padák a pripravil na štart, ešte nebol ten správny vietor a tak som sa v kompletnom postroji vyčúral a pri tom mi neprišlo nič podozrivé. Prifúkol ten "správny" psí dych a ja som dostal krídlo nad hlavu a davaj v nohy. Keï ma malo začať ťahať do sedačky, ucítil som, ako ťah krídla vyťahuje zo mňa sedačku smerom hore. Zatavilo sa to až keď bol brušný popruh a križové ťahy pod pazuchami. To ma už však krídlo nemilosrdne ťahalo smerom od zemského povrchu. Bezmocne som visel v postroji ako klobása a snažil som sa mať ruky čo najviac vystreté, aby som neprebrzdil krídlo a nešiel do padákoveho efektu. Len som horekoval, nech len nič neprifúkne a nech som čo najskôr dole, pritom sa mi brušný popruh nemilosrdne zarezával do podpazušia. Pristátie už prebehlo celkom OK. V duchu som si riadne nadával, "ja somár" pri šľapaní do kopca som odopol nožné popruhy a potom som ich už nezapol. Všetko skončilo našťastie šťastne a dúfam, že som sa dostatočne poučil zo svojej zbrklosti a kontrole výstroje pred letom budem venovať viac pozornosti.