Chcete na tomto místě svoji reklamu ?


  ... návrat do rubriky.
Lietanie s Dodinom - alebo na Chopok musím doletieť

Peter Zachar alias Brokoli

    Niekedy pred rokom sa mi zapáčila myšlienka, že moje prvé lietanie nad Chopkom nebude nasledovať po vyvezení sa lanovkou, ale že na Chopok doletím. Či už z Končitej, alebo z Donovalov. Vtedy som ešte netušil, že na Chopok dorazím bez pomoci akejkoľvek lanovky, iba za prispenia prírody, padáka a mojej maličkosti. A tiež som netušil, že hoci budem sám, predsa budeme sedieť pod padákom dvaja. Vytrvalo som odmietal ísť na Chopok lietať a čakal na tú chvíľu, keď to vyjde ...

    Je prvý máj 1999. Prešla fronta a fúka severozápad, do 5 metrov. Vyšlapal som si na Končitú z Liptovských Revúc. Pekný výstup na zlepšenie kondičky. Chystám sa na štart, keď sa mi ozve vo vysielačke Dodino. Práve vyrazil smer Končitá. Fajn, aspoň nebudem sám. Bude tu ale najskôr za hodinu, dovtedy možno odletím. Po štarte sa chvíľu vozím nad kotlom vpravo. Ešte nemám veľa skúseností, vyplaší ma každé klapnutie Esprita. Keď so mnou precvičil zostavu asymetrík a fronstallov odhodlanie opadlo a vrátil som sa na štart. Dodino tu bude o chvíľu, vo dvojici bude ľahšie.

    Odpaluje Dodino a krásne sa vozí na novom Avante. Sledujem ho chvíľu pohľadom, kým sa odhodlám aj ja štartovať. Nad kotlom nachádzam stúpanie a centrujem ho. Dodino je už hodne vysoko a tiež točí. Môj stupák je výdatnejší a keď skončil, mám 1100 nad štart a som 100 metrov nad Dodinom, nad cestou spájajúcou Donovaly a Liptovskú Osadu. Je už skoro šesť hodín, čas na prelet dávno pominul. No takú výšku nezahodím len tak, chcem skúsiť preskok ponad Korytnicu na Prašivú. Chcem vyskúšať, či sa to dá. Ohlasujem Dodinovi, že letím na Prašivú. Vytlačím speed a hypnotizujem hrebeň Nízkych Tatier. Dodino ma nenasleduje, stráca sa mi z dohľadu niekde vzadu. Vnímam Korytnicu kilometer podo mnou, letím ponad Fedorku, ktorá má na vrchole širokú lúku. Dopredu som si ju vyhliadol ako možné pristátie, keby som vyhnil.

    O chvíľu sa priliepam na svah Prašivej, asi 100 metrov nad vrcholom a svahujem. Začínam postupovať na Chopok, točím aj slabú termiku. Po pár kilometroch však musím pristáť pred Latiborskou Hoľou na chrbát Nízkych Tatier, už je naozaj veľa hodín. Telefonujem Dodinovi. Vrátil sa k autu a príde po mňa do Liptovskej Lúžnej. Podvečer tam splachtím. Večer som sa ešte zastavil na minerálku v Korytnici a pohľadom skúmam nebo, kadiaľ som letel iba pred pár hodinami ...

    Vo februári toho roku sa Dodino zabil na aute. Za minulý rok nalietal cez 120 hodín, v tomto roku mal viac ako 12. Už nikdy spolu nepolietame ...

 Donovaly

    Je sobota šiesteho mája. Ráno sa ešte zastavujem v práci a kontrolujem predpoveď počasia na internete. Moje predpoklady sa potvrdzujú, treba vyraziť do hôr. Termika bude, ale na juhu bezoblačná, môj typ na dnešný deň sú Donovaly. V piatok sme boli lietať na Orešanoch, skoro žiadne kumuly. Na Straníku na pretekoch mali oblakov, koľko len chceli. Tak to bude aj dnes. O ôsmej vyrážam z Bratislavy, o pol desiatej som v Leviciach. Doma vyhadzujem z auta zbytočnosti a o desiatej už prášim ďalej. Na pristávačke posudzujem situáciu. Hore bude určite povievať termický juh, hoci kumuly idú jemnúčko zo severu. Jeden práve prichádza od Končitej a zatieňuje celé predpolie Donovalov. Zatiaľ mi to nevadí, aspoň nebudem musieť stúpať pod pražiacim slnkom, ale pekne v tieni. Na parkovisku spolu s dvomi Čechmi prehodíme pár slov na adresu lenivých lanovkárov, batohy na chrbát a ideme hore. 12:15 som na Holi a oddychujem. Nad Končitou krúži vetroň, je určite aspoň kilometer nad nami. Niet na čo čakať, o pol jednej začalo svietiť slnko. Dôkladne sa chystám, dávam mu akademických 15 minút na zohriatie lesa a 12:45 štartujem. Dvíham padák, ale na hambu sveta nechce letieť, postavil si vlastnú hlavu. Ťahá ma ku lanovke, skoro som skončil na zemi. To bude asi termický závan, rýchlo prevraciam padák späť, druhý štart mi už vyšiel ukážkovo.


pokračování článku

 Návrat na domovskou stránku