Chcete na tomto místě svoji reklamu ?



Gerard Thevenot

    Služobne jeden z najstarších pilotov. Ako 15-ročný začal lietať na vetroňoch, ako 21-ročný na rogalách. Dnes má 45 rokov, lieta teda 30 rokov. Jeho firma La Mouette vyrába závesné klzáky, ultralighty a paramotory.

Manfred Ruhmer povedal, že Guido Gehrmann so svojím krídlom (La Mouette) nemá voči nemu šancu. Chystáte na svojom krídle nejaké vylepšenia?
    Nechceme vyrobiť krídlo, ako má Manfred. Je to príliš nebezpečné krídlo. Boli by sme schopní také vyrobiť, ale nechceme. Na Laminaroch sa stalo priveľa úrazov.

Nestálo by za to vyrobiť výkonnejšie krídlo aspoň pre majstra sveta?
    Nemyslím si, že sa oplatí niečo siliť len kvôli tomu, aby sa niekto stal majstrom sveta. Môžeme sa snažiť o nejaké vylepšenia, ale nebudeme to robiť na úkor bezpečnosti.

Chystáte na nadchádzajúcu sezónu nejaké nové modely?
    Naše terajšie krídla len nedávno získali DHV certifikát, čo bolo dosť zdĺhavé a nákladné. Teraz sa nám to musí vrátiť ich predajom. Hoci Guidovo krídlo je o čosi slabšie ako Manfredovo, naše sériové krídla sú lepšie ako sériové Laminary. Preto momentálne nevidím dôvod zavádzať niečo nové. Čas ukáže.

Ktoré odvetvie výroby je u vás najziskovejšie?
    Rozhodne to nie sú závesné klzáky. Ich výroba si ledva zarobí sama na seba. Celkove si nemyslím, že ktokoľvek na svete dokáže vygenerovať zisk výrobou rogál. Možno AEROS. Toto ale nie je ziskový biznis. Napríklad ICARO je v strate už od svojho vzniku.

Ako môže ICARO tak dlho vyrábať so stratou?
    Je to výsledok rivality s Moyesom. Moyes povedal majiteľovi ICARa, ktorý s ním predtým spolupracoval, že nikdy nebude schopný vyrobiť poriadne rogalo. A ten si povedal, že to dokáže za každú cenu. A keďže mal a má dosť peňazí, môže si dovoliť vyvíjať a vyrábať rogalá pre radosť podobne ako ja. Rozdiel medzi nami je ten, že ja sa snažím na ich výrobe aspoň nestrácať a ICARu je to jedno.



Znamená to, že máš tiež veľa peňazí, ktoré si môžeš dovoliť investovať do rogál?
    Nie celkom. Okrem rogál vyrábame ešte paramotory, ktoré sú trochu ziskové a ultralighty, ktoré sú ziskové slušne.

Kedy vlastne vznikla firma LaMouette a ako sa vyvíjala?
    Pred 23 rokmi. Vtedy som nemal žiadnych zamestnancov. Pred ekonomickou krízou v 1991 sme mali 48 zamestnancov. Teraz máme 23 a snažíme sa dostať na 20, pretože nové zákony vo Francúzsku znevýhodňujú firmy s viac ako 20 zamestnancami. Uprednostňujeme prácu so subdodávateľmi, ktorí sú v Taliansku, vo Švajčiarsku, ale aj na Slovensku a na Ukrajine.

Práve Oleg Bondarčuk, ktorý je z Ukrajiny, s tebou tri roky spolupracoval. Ako spolu vychádzate potom, čo Oleg začal spolupracovať s Aerosom?
    Oleg je veľmi dobrý priateľ a pilot. Nemal som s ním nikdy žiaden problém. Aeros je obchodný problém, nie ľudský. Keď Oleg pracoval pre nás, navrhoval som mu, aby sa do Francúzska presťahovala aj jeho rodina.

    Ale jeho manželka nikdy nebola v zahraničí a veľmi sa toho bála. Žiť vo Francúzsku a mať rodinu na Ukrajine sa nedá, preto sa Oleg musel vrátiť domov a pracovať tam.

Lietaš okrem rogala ešte na niečom inom?
    Lietam na motorových padákoch, lebo sa s nimi dá dostať do miest, kam sa niekedy neodvážia ani vrtuľnúky. Lietam aj na bezmotorových padákoch, ale paragliding vôbec nemám rád, lebo je to nebezpečné.

Prečo si myslíš, že paragliding je nebezpečnejší ako lietanie na rogale?
    To nie je vec názoru, ale štatistika. V Taliansku bolo minulý rok 14 smrteľných úrazov, v mojom klube v Dijone, kde bývam, malo 15 ľudí nejaký úraz na padákoch a je ich tam sto.



Vďaka paraglidingu však akosi nových pilotov závesných klzákov nepribúda. Ako vidíš budúcnosť závesného lietania?
    Keď rogalá začínali, boli veľmi populárne, lebo boli lacné, ale boli veľmi nebezpečné. Ich vývoj však pokračoval a dnes lietame na úplne iných strojoch. Myslím si, že za najbližších dvadsať rokov sa objavia ešte novšie revolučné vylepšenia a takisto sa objavia mladí piloti, ktorí budú chcieť na nových strojoch lietať.

Veľký handicap rogál je, že sú neskladné. Neskúšali ste vyrobiť niečo, čo by sa zmestilo do auta?
    Mali sme model, ktorý sa dal zložiť do valca dlhého dva metre, ale predali sme len zopár kusov v Nemecku. Taký balík stále nevopcháš do auta a či máš na streche 2 metre alebo 5 metrov dlhý valec, je jedno. Skladnosť nepredáva.

Čo si myslíš o organizácii majstrovstiev Európy na Slovensku?
    Z deviatich úloh sme leteli jednu naozaj dobrú trať. Vačšina ostatných boli také skoro svahovačky po hrebeni. Leteli sme krátke trate s priemerným časom hodinu a pol. Myslím si, že na majstrovstvách Európy by mali byť trate, kde treba nabrať výšku v termike viac ako trikrát, aby sa pilot dostal do cieľa. Je dobré, keď je jedna taká úloha počas pretekov, ale nie sedem.

Gerolf Heinrichs sa vyjadril, že podá sťažnosť na FAI a dá návrh, aby už nedávali majstrovstvá neskúseným organizátorom.
    Myslím si, že CIVL FAI by skôr mala organizátorom poslať na pomoc niekoho, kto už skúsenosti má. Problém je v tom, že na svete nie je veľa organizátorov a keď sa urobí príliš prísna selekcia, neostane nikto. Organizátori by si ale mali uvedomiť, že organizujú medzinárodný šampionát a nie letný tábor. Keď prší, pretekári sa môžu sami rozhodnúť, čo si pôjdu. Nie je dobré, ak sa cez dobrý letový deň organizujú exkurzie, len preto, že boli dohodnuté autobusy. Naproti tomu bolo zorganizovaných niekoľko veľmi dobrých vecí. Videl som aj lepšie súťaže, ale videl som aj podstatne horšie.

Ako väčšina pretekárov, veľa času tráviš mimo domov. Ako to znáša tvoja rodina?
    S manželkou som sa zoznámil na pretekoch v Brazílii, takže sa nesťažuje, že lietam. Tiež rekreačne lieta na rogalách, padákoch a motorových trojkolkách. Naše deti, 10-ročný syn a 13-ročná dcéra sú na mňa hrdé a chcú robiť to, čo ja. Obaja už lietajú na rogalách a padákoch na cvičných lúkach.


 Návrat na domovskou stránku